Pôsobíte v Aliancii žien Slovenska…
Od augusta 2021 ako sociálna poradkyňa.
**
V čom spočíva vaša práca?
**V poskytovaní sociálneho poradenstva v rámci problematiky rodovo podmieneného násilia a to distančne (telefonicky, mailom) aj osobne. Niekedy sa jedná o dlhodobé sprevádzanie žien v celom procese od úvah o odchode až po ukončenie súdnych sporov s exmanželom/expartnerom.
**
Čo očakávajú klientky od spolupráce s vami, respektíve od nás ako pomáhajúcej organizácie?**
Nie vždy majú jasnú predstavu o tom, čo by vlastne mali očakávať, iba sa nemajú dobre vo vzťahu a potrebujú to z rôznych dôvodov riešiť. Očakávajú, že im povieme ako začať, nasmerujeme ich, podporíme, budeme ich počúvať a porozumieme im, čo sa im bežne v kontaktoch nestáva. Je však kategória žien, ktoré očakáva iba právne poradenstvo.
**
Ak to môžete posúdiť iba na základe vlastnej praxe, existuje nejaká modelová situácia, ktorá ženy dovedie až k nám? Ak áno, aká?**
V mojom prípade sú to väčšinou situácie, že násilie vo vzťahu začína výrazným spôsobom vstupovať do života a prežívania detí a materinská potreba ochrániť deti je tým impulzom, pre ktorý sa rozhodnú vyhľadať pomoc.
**
Keď prídete do prvého kontaktu s klientkami, v akom bývajú rozpoložení? A čo je vaša prvá starosť na úplnom začiatku kontaktu s nimi?**
Zväčša sú zneistené a spochybnené, nedôverujú si a nevedia správne vyhodnotiť situáciu. Častokrát sa pýtajú, či toto čo zažívajú je násilie alebo je to normálne a len si musia zvyknúť. Na úplnom začiatku potrebujem vytvoriť bezpečný rámec pre spoluprácu, aby sa žena cítila pochopená a prijatá s tým, čím prichádza. Nemôže odo mňa zažiť posudzovanie, pochybnosť alebo nevyžiadané rady. Vždy sa snažím vniesť aj trochu srandy, lebo pozitívna emócia najviac ľudí zbližuje. Samozrejme dôležitá je aj odbornosť, ktorú musí byť cítiť, aby klientka vedela, že práve tu môžem ísť kožou na trh.
**
Teraz ma opýtam veľmi prakticky: čím sa vaša práca začína, čo tvorí jej hlavnú náplň, ako prebieha, a keď sa končí, čo je tým dôvodom, prečo sa končí.**
Začiatok býva rovnaký, zväčša sa jedná o úvodný telefonát alebo mail. Ubezpečím klientku, že sa dovolala správne a že to s čím prichádza riešime bežne, navzájom si povieme nejaké očakávania, čo my vieme ponúknuť a čo ona potrebuje, chce. Sú ženy, ktoré očakávajú len právnu pomoc, nemajú záujem o nejaké zdieľanie. Potom sú naopak ženy, ktoré vlastne nevedia, čo chcú a čo od nás potrebujú, iba sa majú zle a chcú to nejako riešiť, s tými zvyčajne pracujem v dlhodobejšom rámci.
S každou klientkou však najskôr absolvujem úvodné stretnutie, pokiaľ je to možné snažím sa o osobné, ak nie je možnosť, riešime telefonicky alebo mailom, prípadne cez zoom, na ktorom mi klientka povie o svojej situácii. Častokrát práve tým rozprávaním svojho príbehu zrazu sama nájde nové uhly pohľadov na situáciu. V rámci tých intervencií pomáhame klientkám vytvoriť si bezpečnostný plán, ak stále žije s násilníkom, minimalizovať ohrozenie, riešime možnosti kam odísť a ako, niekedy plánujeme konkrétne kroky, čo trvá aj mesiace, niektorým klientkám sprostredkúvame krízové ubytovanie v bezpečnom ženskom dome, niektorým pomáhame spisovať návrhy na rozvod, sprostredkujeme im právne poradenstvo vo veciach spisovania a podávania neodkladných opatrení, návrhov na zverenie detí, zvýšenie výživného, niektoré klientky sprevádzam na políciu za účelom podania trestného oznámenia na násilníka. Počas všetkého toho a počas celého procesu poskytujem klientkám oporu a podporu najmä emočnú, som im k dispozícii na telefóne každý pracovný deň 12 hodín. Tieto ženy sú vo veľkom psychickom vypätí a tlaku, keď popri bežných denných veciach s domácnosťou, prácou a deťmi potrebujú riešiť ešte aj násilie vo vzťahu; v tom sa im snažím byť takou osobou, ktorej môžu zavolať a povedať čokoľvek.
Spolupráca končí rôzne, pri ženách, ktoré sprevádzam dlhodobejšie to je vtedy, keď už prebehne rozvod, deti sú zverené do nejakej formy starostlivosti, situácia sa nejako upokojila a žena má priestor viac sa venovať sebe, začne chodiť na terapie alebo si číta knihy, podcasty a dokáže si už menežovať veci sama. Zväčša sa tak prirodzene tie klientky odpoja a to je dobré znamenie, keď už nemajú potrebu nás kontaktovať.
V Trenčíne ponúkame možnosť ženám zúčastňovať sa podpornej skupiny, kde môžu s ostatnými ženami zdieľať svoj proces a príbeh, niektorým to veľmi pomáha, vedia sa aj navzájom potiahnuť a posilniť.
**
Čo považujete po ukončení práce s klientkou za úspech, a čo naopak za niečo, v čom je naďalej potrebné pokračovať, prípadne kde a s kým?**
Ako píšem vyššie, úspech je, keď klientka už nemá potrebu nás kontaktovať, poriešili sa veci, zlepšila sa situácia, zväčša je to teda o tom, že odišla od násilníka, deti fungujú a ona pracuje na sebe v tom zmysle, aby si znova nepriviedla do života násilníka.
**
Čo najťažšie ste vo svojej praxi riešili? (A pomohlo to?)
**Pre mňa je vždy veľmi ťažké počúvať ženy, ktoré roky zažívajú psychické násilie častokrát obrovských rozmerov o tom s akým strašným nepochopením sa stretávajú jednak u svojich blízkych, jednak v inštitúciách. Keďže psychické násilie nie je vidieť, častokrát ak sa aj žena o tom niekomu zmieni, tí ľudia to zbagatelizujú a ku mne prichádzajú ženy, ktoré sú tak frustrované a nešťastné, tak vnútorné zranené, že oni už sami uveria tomu, že je to ich vina. Žiadny konkrétny veľmi ťažký prípad mi nenapadá.
**
V čom si myslíte, že spočíva základná pomoc pre sanáciu rodiny, z ktorej k nám žena prichádza? A je vôbec možné rodiny, v ktorých sa odohráva násilie, zachrániť tak, aby mohli ďalej pokojne a bezpečne fungovať?**
Toto naozaj neviem. Verím v silu psychoterapie a mám nádej a víziu, že ak by obaja partneri išli týmto smerom a zároveň by boli podchytené aj deti tak je nádej na uzdravenie rodiny. Ale neviem o tom, že by to takto u nás fungovalo.**
V čom vidíte najväčšie nebezpečenstvo toho, že obeťami násilia v blízkych vzťahoch sú často aj deti, a to „minimálne“ v pozícii svedka, ale nie nezriedka aj ako priamych obetí násilia? Ako sa práve deťom dá pomocť?**
Toto je téma veľmi podceňovaná a práve deti sú tie, na ktoré sa v tom celom tak nejako zabúda a presne tam sa nám stále znova cyklí ten kruh násilia. Lebo takýto vzťahový vzorec si ponesú aj do vlastných vzťahov. Veľmi veľké percento žien mi hovorí, že pochádza z dysfunkčnej rodiny, v ktorej bolo buď násilie alebo závislosť alebo oboje. Určite sa im dá pomôcť, citlivým prístupom zdatného terapeuta, častokrát sa to však nedeje práve kvôli neexistujúcim finančným zdrojom v rozpočte matky. Vnímam ako mimoriadne dôležité zamerať sa práve na túto tému.
Domnievate sa, že práca s ľuďmi (väčšinou s mužmi, ale nielen), ktorí páchajú násilie v rodinách, je cesta, ako sa dostať z bludného kruhu násilia a z jeho prenosu z jednej potenciálne zachránenej rodiny k ďalšej?
Je to určite jedna z ciest, ale je to skôr hasenie požiaru v lese. Určite by to nemalo byť ťažisko riešenia tohto problému.
**
Myslíte si, že kontakt s nami a pomoc, ktorú ženám poskytujeme, im dokáže reálne pomôcť začať žiť lepší život?**
Keby som si to nemyslela, nemala by táto práca pre mňa žiadny zmysel. Už len to, že stretnem človeka, ktorý mi venuje svoj čas, prejavuje aktívnu účasť na mojej situácii a snaží sa mi porozumieť namiesto spochybňovania je vždy liečivé a môže to tú ženu posilniť, aby zmobilizovala svoje sily. Častokrát to nemusí byť o nejakých konkrétnych úkonoch, ktoré urobíme, častokrát stačí ľudskosť.
**
Vieme, že slovenský parlament zastavil ratifikáciu tzv. Istanbulského dohovoru. Považujete to za chybu? Ak áno (nie), prečo? A ako sa dá docieliť ochrana žien a detí (ale aj senioriek a seniorov či ľudí so zdravotnými znevýhodneniami) z pohľadu našej legislatívy bez ochrannej ruky Istanbulského dohovoru? Máme na to dostatočné nástroje?**
Nie je v mojej kapacite porozumieť a stotožniť sa s dôvodmi, pre ktoré bola ratifikácia zastavená, určite to považujem za veľmi chybný a nebezpečný krok**.**
Mimovládne organizácie často suplujú úlohy štátu a práca so ženami, žijúcimi v násilných vzťahoch, a ich deťmi, patrí nepochybne k „vlajkovým lodiam nezáujmu“ štátu o blaho ľudí, ktorí v ňom žijú (a platia dane). V čom vidíte systémové možnosti, ako túto situáciu otočiť v prospech žien, ich detí a nota bene ich rodín, ktoré slovenské političky a politici tak bezobsažne adorujú a zároveň nechávajú napospas násiliu, chudobe, zlému vzdelávaciemu systému, alkoholu, gamblerstvu, nerovnosti atď atď.
Systémové možnosti sú vždy tak náročná otázka, že sa necítim na ňu kompetentná, ja sa snažím robiť zo svojej pozície koľko viem.
**
Je niečo, čo vás na vašej práci vie neustále prekvapovať, či už pozitívne alebo negatívne?
**Ľahostajnosť a nečinnosť tých, ktorí by ľahostajní a nečinní byť nemali už len z pozície svojho postavenia. A ľudská zloba.
**
Ak existuje jedna vec, ktorá by Slovensku s problémom násilia v blízkych vzťahoch mohla podľa vás pomôcť, ktorá to je? A myslíte si, že je reálna?**
Posilňovanie vzťahovej väzby v útlom detstve. Edukácia rodičov o jej obrovskom význame. Že práve to, čo sa nám stane ako bábätkám rozhoduje o tom, do akých vzťahov pôjdeme a ako sa v nich budeme správať.
**
Odkážte, prosím, ľuďom, ktorí čítajú tieto riadky, čo môžu urobiť pre seba, ak sami potrebujú pomoc, prípadne, čo môžu urobiť ľudia, ktorí o násilí v rodinách vo svojom okolí tušia, radi by pomohli, ale netušia, ako.**
Nebojte sa. Nenechajte sa zastrašiť a neostávajte sami. Vždy existuje možnosť. Neváhajte kontaktovať ktorúkoľvek organizáciu, oni už vedia kam vás nasmerovať.
**
Ďakujeme.**
Pýtala sa Hana Fábry
Pôvodne zverejnené na starom webe Aliancie žien.
+421 903 519 550