O násilí

Čo je násilie

Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.

Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci,

Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.

Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.

Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.

Násilím je aj nezabránenie násiliu.

Čo je domáce násilie

Je to psychické, fyzické, sexuálne násilie, ktoré sa vyskytuje v rodine a v domácnosti.

Jeho špecifickosťou je, že sa vyskytuje v cykloch a pretrváva dlhodobo.

Násilie môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodiny ku ktorémukoľvek inému členovi rodiny. Môže ho páchať muž na žene, žena na mužovi, rodič na dieťati aj dieťa na rodičovi. Ale najčastejšie sa ho dopúšťajú muži na ženách a rodičia na deťoch.

V 90 % prípadov sú obeťami ženy a deti. V 90 % je páchateľom muž (manžel, partner, bývalý partner).

69,9 % trestných činov, ktorých obeťou bola žena, sa spáchalo v domácnosti.

70,6 % vrážd žien (takmer ?), 63 % ublížení na zdraví žene, 87,7 % činov násilia voči jednotlivej žene sa odohralo v domácnosti.

Násilie na ženách v partnerských vzťahoch

Násilie na ženách je závažným sociálnym problémom, ktorý ohrozuje bezpečnosť, telesnú a duševnú integritu žien.

V súvislosti s násilím panuje veľa nesprávnych, ale pevne zakorenených predstáv, napr. že násilie je dôsledkom alkoholu, chudoby, nezamestnanosti, vyskytuje sa len v istých sociálnych vrstvách, že je to duševná choroba.

Ešte aj dnes je rozšírená domnienka, že ženy provokujú, tolerujú, alebo dokonca potrebujú istú dávku násilia.

Takéto mýty, ktoré legitimizujú určitú mieru násilia, formujú postoje spoločnosti, ale aj profesionálnych pracovníkov a pracovníčok, ktorí a ktoré sa stretávajú s týranými ženami.

Skutočnou príčinou násilia je nerovnocenné postavenie žien voči mužom v spoločnosti, v rodine, pretrvávanie rodových stereotypov a tradičných patriarchálnych vzorov správania.

Násilie páchané na ženách veľmi úzko súvisí s históriou inštitúcie manželstva a rodiny, s nerovnocenným postavením ženy, so zákonmi, kultúrnymi a náboženskými normami, ktoré tento stav regulovali a udržiavali, resp. udržiavajú.

Spoznajte symbol násilia

10 ZÁKLADNÝCH INFORMÁCIÍ O NÁSILÍ PÁCHANOM NA ŽENÁCH

ČO MÔŽEME UROBIŤ?

NIE STE NA VINE

Čo je rodovo podmienené násilie?

Podľa definície OSN je násilím páchaným na ženách ***“každý prejav rodovo podmieneného násilia, ktorý má alebo by mohol mať za následok telesnú, sexuálnu alebo duševnú ujmu alebo utrpenie žien vrátane hrozby takýmito činmi, zastrašovania a úmyselného obmedzovania slobody, a to tak vo verejnom, ako aj v súkromnom živote”.***Ženy majú právo na bezpečie a muži musia niesť plnú zodpovednosť za násilie, ktoré páchajú. Právo na život bez násilia je základné ľudské právo. Ľudské práva žien sú nedeliteľnou súčasťou ľudských práv, nezávisle od postavenia, charakteru a správania konkrétnej ženy. Ľudské práva si netreba zaslúžiť, podľa definície sú dané našou ľudskosťou. Podľa Ústavy Slovenskej republiky: „Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.”

V slovenských rodinách a iných partnerských vzťahoch sa takisto ako aj v zahraničí vyskytuje násilie. V prevažnej väčšine prípadov je jeho obeťou žena a útočníkom jej manžel alebo bývalý manžel, resp. partner (v 99 - 95 %). V malom počte prípadov násilia (1 - 5% z celkového počtu prípadov) násilné správanie proti svojmu partnerovi smerujú ženy. Násilie je často namierené proti deťom, niekedy proti seniorom a občas sa vyskytuje i v lesbických a homosexuálnych vzťahoch.

Násilie v partnerských vzťahoch nie je hádka. Je to stav, resp. cyklicky sa opakujúca situácia, (prosba o odpustenie, bagatelizovanie toho čo sa stalo, „medové týždne“, stúpanie napätia, výbuch násilia a znovu prosba o odpustenie atď.) v ktorej partner s väčšou mocou (spoločenskou, ekonomickou, politickou, fyzickou, atď.) zneužíva svoje postavenie. Svoju moc si potrebuje dokazovať, upevňovať a posilňovať. Dôvodmi sú maskulínna výchova, tolerovanie násilia spoločnosťou, vnucovanie vzorov mužnosti už od detstva, prejav demonštrácie mužskej sily, historicky vytvorená sociálna, politická a ekonomická rodová nerovnosť a závislosť žien na mužoch, náboženské a kultúrne tradície, ktoré priamo a nepriamo určujú mužom právo pokladať ženu (a deti) za svoj majetok a rozhodovať o nich, ako aj všeobecná neinformovanosť o ľudských právach a mýty o súkromnom živote.

Podľa definície OSN v Deklarácii o odstránení násilia páchaného na ženách, ktoré VZ OSN schválilo v roku 1993, sa pod pojmom násilie páchané na ženách chápe akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je, alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek odňatia slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote. Deklarácia definuje násilie páchané na ženách ako demonštráciou historicky asymetricky rozdelenej moci medzi mužmi a ženami, ktorá viedla k nadvláde mužov nad ženami a k diskriminácii žien a ktorá bránila ženám naplno rozvíjať svoje schopnosti, uznávajúc tiež, že násilie na ženách je jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, pomocou ktorého sú ženy zatláčané do podriadenej pozície oproti mužom.

V rezolúcii Rady pre ekonomické a sociálne záležitosti č. 18 z roku 1990 sa uvádza, že násilie na ženách v rodine a v spoločnosti je problémom, ktorý sa vyskytuje v celej spoločnosti bez ohľadu na zárobok, triedu, kultúrne zázemie a ktorým sa treba vysporiadať rýchlo a účinne, aby sa eliminoval jeho výskyt v spoločnosti.

Každoročne sa v civilizovanom svete uskutočňuje v období od 25. 11. (Medzinárodný deň proti násiliu na ženách) do 10. 12. (Medzinárodný deň všeobecných ľudských práv) 16 dňová kampaň proti násiliu na ženách. Na Slovensku sa tohto roku uskutočnila prvýkrát. Zorganizovalo ju 7 mimovládnych organizácií (Aliancia žien Slovenska, Aspekt, Eset, Možnosť voľby, Altera, Fenestra a ProFamila) pod názvom „piata žena“. Súčasťou kampane „piata žena“ bol aj reprezentatívny prieskum, ktorý uskutočnila agentúra Markant v novembri 2001 na reprezentatívnej vzorke 1083 respondentov starších ako 15 rokov. Rozsah existencie násilia u nás bolo doteraz možno len predpokladať, nakoľko tento prieskum kampane „piata žena“ je doteraz prvý realizovaný komplexnejší výskum. Z prieskumu vyplýva, že vyše 35 % respondentov pozná vo svojom okolí týranú ženu (ktorú jej súčasný alebo bývalý partner neustále kontroluje, ponižuje alebo bije). Vyše 80% ľudí považuje týranie žien v partnerskom vzťahu za závažný alebo veľmi závažný problém.

Čo je rodovo podmienené násilie?

Podľa definície OSN je násilím páchaným na ženách ***“každý prejav rodovo podmieneného násilia, ktorý má alebo by mohol mať za následok telesnú, sexuálnu alebo duševnú ujmu alebo utrpenie žien vrátane hrozby takýmito činmi, zastrašovania a úmyselného obmedzovania slobody, a to tak vo verejnom, ako aj v súkromnom živote”.***Ženy majú právo na bezpečie a muži musia niesť plnú zodpovednosť za násilie, ktoré páchajú. Právo na život bez násilia je základné ľudské právo. Ľudské práva žien sú nedeliteľnou súčasťou ľudských práv, nezávisle od postavenia, charakteru a správania konkrétnej ženy. Ľudské práva si netreba zaslúžiť, podľa definície sú dané našou ľudskosťou. Podľa Ústavy Slovenskej republiky: „Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.”

V slovenských rodinách a iných partnerských vzťahoch sa takisto ako aj v zahraničí vyskytuje násilie. V prevažnej väčšine prípadov je jeho obeťou žena a útočníkom jej manžel alebo bývalý manžel, resp. partner (v 99 - 95 %). V malom počte prípadov násilia (1 - 5% z celkového počtu prípadov) násilné správanie proti svojmu partnerovi smerujú ženy. Násilie je často namierené proti deťom, niekedy proti seniorom a občas sa vyskytuje i v lesbických a homosexuálnych vzťahoch.

Násilie v partnerských vzťahoch nie je hádka. Je to stav, resp. cyklicky sa opakujúca situácia, (prosba o odpustenie, bagatelizovanie toho čo sa stalo, „medové týždne“, stúpanie napätia, výbuch násilia a znovu prosba o odpustenie atď.) v ktorej partner s väčšou mocou (spoločenskou, ekonomickou, politickou, fyzickou, atď.) zneužíva svoje postavenie. Svoju moc si potrebuje dokazovať, upevňovať a posilňovať. Dôvodmi sú maskulínna výchova, tolerovanie násilia spoločnosťou, vnucovanie vzorov mužnosti už od detstva, prejav demonštrácie mužskej sily, historicky vytvorená sociálna, politická a ekonomická rodová nerovnosť a závislosť žien na mužoch, náboženské a kultúrne tradície, ktoré priamo a nepriamo určujú mužom právo pokladať ženu (a deti) za svoj majetok a rozhodovať o nich, ako aj všeobecná neinformovanosť o ľudských právach a mýty o súkromnom živote.

Podľa definície OSN v Deklarácii o odstránení násilia páchaného na ženách, ktoré VZ OSN schválilo v roku 1993, sa pod pojmom násilie páchané na ženách chápe akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je, alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek odňatia slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote. Deklarácia definuje násilie páchané na ženách ako demonštráciou historicky asymetricky rozdelenej moci medzi mužmi a ženami, ktorá viedla k nadvláde mužov nad ženami a k diskriminácii žien a ktorá bránila ženám naplno rozvíjať svoje schopnosti, uznávajúc tiež, že násilie na ženách je jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, pomocou ktorého sú ženy zatláčané do podriadenej pozície oproti mužom.

V rezolúcii Rady pre ekonomické a sociálne záležitosti č. 18 z roku 1990 sa uvádza, že násilie na ženách v rodine a v spoločnosti je problémom, ktorý sa vyskytuje v celej spoločnosti bez ohľadu na zárobok, triedu, kultúrne zázemie a ktorým sa treba vysporiadať rýchlo a účinne, aby sa eliminoval jeho výskyt v spoločnosti.

Každoročne sa v civilizovanom svete uskutočňuje v období od 25. 11. (Medzinárodný deň proti násiliu na ženách) do 10. 12. (Medzinárodný deň všeobecných ľudských práv) 16 dňová kampaň proti násiliu na ženách. Na Slovensku sa tohto roku uskutočnila prvýkrát. Zorganizovalo ju 7 mimovládnych organizácií (Aliancia žien Slovenska, Aspekt, Eset, Možnosť voľby, Altera, Fenestra a ProFamila) pod názvom „piata žena“. Súčasťou kampane „piata žena“ bol aj reprezentatívny prieskum, ktorý uskutočnila agentúra Markant v novembri 2001 na reprezentatívnej vzorke 1083 respondentov starších ako 15 rokov. Rozsah existencie násilia u nás bolo doteraz možno len predpokladať, nakoľko tento prieskum kampane „piata žena“ je doteraz prvý realizovaný komplexnejší výskum. Z prieskumu vyplýva, že vyše 35 % respondentov pozná vo svojom okolí týranú ženu (ktorú jej súčasný alebo bývalý partner neustále kontroluje, ponižuje alebo bije). Vyše 80% ľudí považuje týranie žien v partnerskom vzťahu za závažný alebo veľmi závažný problém.

Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.

Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci,

Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.

Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.

Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.

Násilím je aj nezabránenie násiliu.

Čo je domáce násilie

Je to psychické, fyzické, sexuálne násilie, ktoré sa vyskytuje v rodine a v domácnosti.

Jeho špecifickosťou je, že sa vyskytuje v cykloch a pretrváva dlhodobo.

Násilie môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodiny ku ktorémukoľvek inému členovi rodiny. Môže ho páchať muž na žene, žena na mužovi, rodič na dieťati aj dieťa na rodičovi. Ale najčastejšie sa ho dopúšťajú muži na ženách a rodičia na deťoch.

V 90 % prípadov sú obeťami ženy a deti. V 90 % je páchateľom muž (manžel, partner, bývalý partner).

69,9 % trestných činov, ktorých obeťou bola žena, sa spáchalo v domácnosti.

70,6 % vrážd žien (takmer ?), 63 % ublížení na zdraví žene, 87,7 % činov násilia voči jednotlivej žene sa odohralo v domácnosti.

Násilie na ženách v partnerských vzťahoch

Násilie na ženách je závažným sociálnym problémom, ktorý ohrozuje bezpečnosť, telesnú a duševnú integritu žien.

V súvislosti s násilím panuje veľa nesprávnych, ale pevne zakorenených predstáv, napr. že násilie je dôsledkom alkoholu, chudoby, nezamestnanosti, vyskytuje sa len v istých sociálnych vrstvách, že je to duševná choroba.

Ešte aj dnes je rozšírená domnienka, že ženy provokujú, tolerujú, alebo dokonca potrebujú istú dávku násilia.

Takéto mýty, ktoré legitimizujú určitú mieru násilia, formujú postoje spoločnosti, ale aj profesionálnych pracovníkov a pracovníčok, ktorí a ktoré sa stretávajú s týranými ženami.

Skutočnou príčinou násilia je nerovnocenné postavenie žien voči mužom v spoločnosti, v rodine, pretrvávanie rodových stereotypov a tradičných patriarchálnych vzorov správania.

Násilie páchané na ženách veľmi úzko súvisí s históriou inštitúcie manželstva a rodiny, s nerovnocenným postavením ženy, so zákonmi, kultúrnymi a náboženskými normami, ktoré tento stav regulovali a udržiavali, resp. udržiavajú.

Rodina ako miesto utajeného násilia

• Na Slovensku je silná tendencia klásť dôraz na význam “rodiny”, najmä tradičnej rodiny.
• Právo na súkromie rodiny je vysoko uznávanou a zdôrazňovanou hodnotou, preto nezvykneme zasahovať do toho, čo sa všeobecne považuje za súkromnú vec medzi mužom a ženou, aj keď vieme, že v rodine dochádza k násiliu.
• Právo na súkromie rodinného a manželského života neznamená, že manžel má právo zločinne napádať svoju manželku, ani to, že okolie a profesionálni pracovníci a pracovníčky môžu tento problém ignorovať.
• Aj keď v teoretickej rovine násilie odsudzujeme, v praxi je páchateľ málokedy potrestaný.
• Predchádzanie násiliu páchanému na ženách a zasahovanie proti nemu je vecou nás všetkých.

Aj násilie na ženách v partnerských vzťahoch je trestný čin

• Násilie páchané v rodine je rovnako trestný čin ako násilie spáchané na verejnosti. Domáci násilník porušuje zákon rovnako ako ktokoľvek iný, kto sa dopustí násilného trestného činu, a možno ho rovnako obviniť, súdiť a potrestať väzením alebo iným trestom.
• Násilie páchané na partnerkách a bývalých partnerkách je trestný čin a treba k nemu pristupovať ako k trestnému činu.

Násilie páchané na ženách a deťoch v rodine sa týka nás všetkých

• Každý a každá z nás si musí uvedomiť problém domáceho násilia. Každý a každá z nás môže urobiť niečo pre jeho odstránenie.
• Je dôležité, aby sme prevzali zodpovednosť za to, že budeme dobre informované a budeme informovať aj iných o podstate tohto problému, o existujúcich možnostiach pomoci pre jeho obete a o možnostiach zásahu voči jeho páchateľom.
• Ak chceme z našej spoločnosti odstrániť násilie, musíme mu venovať náležitú pozornosť.
• Prvým krokom je prelomiť mlčanie o tomto probléme.
• Keďže príčinou násilia je skutočnosť, že ženy a muži nie sú v spoločenskej ani individuálnej rovine skutočne rovnoprávni, len úsilie nás všetkých môže eliminovať násilie páchané mužmi na ženách a presadiť rovnoprávne postavenie žien a mužov v spoločnosti aj v partnerských, rodinných vzťahoch.

Keď žena vo vašom okolí prežíva násilie

• Snažte sa o probléme domáceho násilia dozvedieť čo najviac.
• Povzbudzujte ženu, aby o násilí hovorila.
• Počúvajte ju, ak hovorí, že jej partner ubližuje, verte jej a neobviňujte ju.
• Presvedčte ju, že nenesie žiadnu vinu na násilí a že je jednou z mnohých žien, ktorým ich partner ubližuje.
• Povedzte jej, čo viete o podstate domáceho násilia.
• Povedzte jej, že je nebezpečné ignorovať násilie a že násilie sa časom stupňuje.
• Povedzte jej, že za násilie je zodpovedný výlučne páchateľ. Násilie nemožno ničím vyprovokovať a ničím ospravedlniť.
• Hovorte s ňou o rôznych možnostiach, ako zmeniť jej situáciu, aj o dôsledkoch týchto zmien.
• Pomôžte jej, aby sa rozhodla, ale nenúťte ju k tomu. Podporujte ju - nech sa rozhodne akokoľvek.
• Povedzte jej, že nikto nemôže sám zvládnuť problém násilia (to platí aj pre vás). Pomôžte jej vyhľadať ďalšie dôveryhodné osoby, ktoré jej môžu pomôcť. Povedzte jej, že jej pocity a myšlienky sú pochopiteľné a normálne.
• Sprevádzajte ju, ak potrebuje oporu, napr. na úradoch a inštitúciách. Pomôžte jej v starostlivosti o deti a zvládaní vecí každodenného života.
• Pomôžte jej pripraviť “krízový plán” a “útek”, pomôžte jej nájsť bezpečné miesto, kam sa môže v prípade potreby uchýliť.
• Nekonfrontujte sa s násilníckym partnerom tejto ženy.
• Povedzte žene, aby odmietla snahy profesionálnych pracovníkov alebo pracovníčok o vyjednávanie s násilníckym partnerom a o konfrontáciu s ním. O násilí sa nevyjednáva, násilie sa musí skončiť.
• Nebuďte ľahostajní/ľahostajné, lebo vaša ľahostajnosť umožňuje iným páchať násilie. Konajte proti násiliu.
• Búrajte a odstraňujte mýty a predsudky spojené s násilím. Žarty o násilí páchanom na ženách nie sú smiešne. Pomáhajú ho udržiavať. Ozvite sa.
• Pomáhajte odstraňovať násilie, netolerujte žiadnu formu násilia a postavte sa proti nemu.
• Ak viete o tom, že vo vašom susedstve dochádza k násiliu, zavolajte políciu (č. 158). Môžete to aj anonymne oznámiť na prokuratúru alebo na súd.

Keď vy sama prežívate násilie

• Pamätajte si, že to nie je vaša vina.
• Prelomte mlčanie, povedzte to niekomu.
• Máte právo na život bez násilia - žiaden muž nemá právo týrať vás.
• Neobraňujte svojho násilníckeho partnera.
• Máte právo na život bez násilníckeho partnera.
• Máte právo na život v bezpečí a pokoji.
• Násilie neprestane samo, nečakajte, až to bude horšie.
• Existujú ľudia, ktorí vám pomôžu a podporia vás pri premene vášho života.
• Vyhľadajte pomoc sociálnej pracovníčky na oddelení sociálnych vecí okresného úradu alebo psychologičky v centre poradensko-psychologických služieb.

Keď ste mužom, ktorý týra svoju partnerku

• Za násilie ste zodpovedný jedine vy, vaša partnerka nemá na ňom nijakú vinu.
• Pre násilie neexistuje nijaký dôvod ani ospravedlnenie.
• Prevezmite zodpovednosť za svoj čin a správanie.
• Násilie nie je náhodné “pošmyknutie” ani vystupňovaná hádka, násilie je zneužitie moci.
• Ak máte problém s alkoholom alebo drogami, požiadajte o pomoc odborníkov.
• Násilie je trestný čin. Nemôžete sa ospravedlniť tým, že ste “nepríčetný”, vaše správanie je trestné.
• Žiaden muž nemá právo páchať násilie na svojej partnerke.

Čo môže polícia

• Násilie, vrátane vyhrážok, je trestný čin.
• Polícia môže najúčinnejšie zasahovať proti násiliu, ktoré páchajú na ženách ich partneri.
• Polícia môže vstúpiť do bytu, ak sú ohrozené životy a zdravie, ak hrozí závažná škoda, ak vec neznesie odklad.